Vykurovanie klasickým radiátorom
Takmer každý bežný človek sa dobrovoľne prizná, že okrem klasického spôsobu vykurovania interiéru v domácnostiach prostredníctvom radiátorov iné metódy nepozná. Je to síce zatiaľ tradičný spôsob, ktorý sa vyznačuje prijateľnými investičnými nákladmi, no samotná prevádzka je už však ekonomicky náročnejšia. Háčik je v tom, že teplota vody v systéme môže dosahovať až 80 °C a treba ju prostredníctvom výhrevnej jednotky ohrievať blízko tejto referenčnej hodnoty. Radiátorové telesá sú síce užitočným pomocníkom pri sušení bielizne, no na druhej strane si je treba uvedomiť fakt, že týmto spôsobom sušenia sa mrhá až 20 % energie na vykurovanie. Keď treba znižovať stratové teplo, má stena (jedna z jej vrstiev alebo viac vrstiev) slúžiť ako tepelný izolátor, preto by sa mala skladať z materiálov s dobrými izolačnými vlastnosťami (murivo, polystyrén, PU, a pod.). Nie vždy to je tak. Na prechode tepla sa podieľa vedenie, prúdenie i sálanie. Prechod tepla rovinnou stenou sa skladá z troch čiastkových procesov:
- prestup tepla konvekciou z ochladzovanej (ohrievajúcej) tekutiny na povrch steny (býva sprevádzaný i vedením, príp. sálaním),
- prenos tepla vedením z teplejšieho povrchu steny na chladnejší (pri šírení tepla v pórovitých látkach je sprevádzaný konvekciou i sálaním v póroch),
- prestup tepla konvekciou z chladnejšieho povrchu steny do chladiacej (ohrievanej) tekutiny.
Klasické radiátory sú situované väčšinou pod oknami, nakoľko majú okrem iného za úlohu eliminovať prechodu tepla zo studených okien. Práve tam vznikajú najvyššie straty. Jednou z možností ako eliminovať ich straty predstavujú termostatické radiátorové hlavice, ktorými je možné ušetriť od 23 % do 46 % na energiách. Relatívne nízka investícia s návratnosťou v rozmedzí 2 až 5 rokov. Ďalšou nevýhodou klasických radiátorov je aj skutočnosť, že majú na svedomí obmedzenia z hľadiska situovania nábytku a iného interiérového zariadenia v domácnostiach.
V rámci zachovania komfortu pri pohybovaní sa v kúpeľniach sa čím ďalej tým viac stáva štandardom práve podlahové vykurovanie s automatickou reguláciou teploty. Nastavených 22 °C na regulátore znamená 22 °C v miestnosti.
Elektrické podlahové vykurovanie
Teplota stien, vlhkosť vzduchu a jeho prúdenie v miestnosti prispieva k celkovej teplotnej situácii, čo svedčí o tom, že podlahové vykurovanie je z hľadiska efektívnosti najúčinnejšie a najefektívnejšie riešenie. Pri podlahovom vykurovaní sa teplo v miestnosti rozdelí rovnomerne. Ak je vykurovacím telesom celá podlaha, teplotu v priestore možno znížiť o 2 až 3 °C. Zníženie teploty vo vykurovanom priestore o 1 °C usporí približne 6 % energie. V tomto prípade to predstavuje úsporu energie 12 až 18 %. Dôležitou súčasťou systému je jeho regulácia, ktorá sa rovnako podpisuje pod úspory energie.
Navyše nedochádza k prílišnému vysušovaniu vzduchu, čo prospieva dýchacím cestám. Zo zdravotného hľadiska je dôležitý aj ďalší fakt. Bežné radiátory sálajú teplo do priestoru smerom nahor, často popri stene a okne. Ohriaty vzduch sa prirodzene presúva pod strop a zostáva nevyužitý, pričom pri zemi je vzduch naďalej nepríjemne chladný. Tento jav navyše spôsobuje nadmerné prúdenie vzduchu a prachu. Podlahové vykurovanie sála teplo rovnomerne z celej podlahy a ohriaty vzduch pomaly stúpa nahor.
Odporúčaná teplota v obytnej zóne človeka je 22 °C. Vtedy sa väčšina ľudí cíti v úplnej pohode. Prekvapivo pri podlahovom kúrení stačí pre optimálny pocit pohodlia v priemere aj o 2 °C nižšia teplota. Všeobecne platí, že každé zníženie teploty o 1 °C, má za následok zníženie celkových nákladov na kúrenie o 6 %.
Pokračovať v čítaní: Radiátor vs. podlahové vykurovanie cena vs. efektívnosť
